December 2010, časť druhá

Utorok - 14. 12. 2010 alebo Komu sa nelení, ten má notebook

Tak som sa počnúc včerajším dňom aj ja zaradila medzi množstvo majiteľov notebookov. Doteraz som písala na tej našej starej bedni, ktorá nevzládala ani aplikácie na FB, nie to ešte spustiť hru (tu mi to trvá tri minúty aj s vypnutím a uložením hry). No proste radosť žiť, písať a hrať sa.

Stačilo mi vôjsť do obchodu, poštukať po pár klávesniciach a svoju lásku som si našla hneď. Asi trikrát som sa na neho potom bola pozrieť a napokon sme ho kúpili. A to sme mali šťastie, pretože už ani na sklade ho nemali, rovno mi dali ten vystavený. To mi pripomína, že som nevydezinfikovala klávesnicu...nevadí.

Peniaze sme si požičali (brala som ja jeden a sestra jeden) od starých rodičov. Oni sú ten typ ľudí, ktorým poviete, že potrebujete 1000E a oni ich majú hneď, v Nedeľu sme sa pýtali a v Pondelok kupovali. Dúfam, že raz hádam aj ja budem ako oni, že s tým proste nebudem mať problém, že nebudem ako naši - od výplaty ku výplate. Ale ktovie, ktovie kam ma osud zaveje a v akej práci sa nakoniec ocitnem...aby som ja nakoniec neskončila ešte horšie...

V škole sme dnes mali DOD. Strašná nuda. Spolu so spolužiačkou sme mali na starosť prezentáciu účastníkov, čo vlastne zahŕňalo celodenné sedenie a dozretie na to, aby sa každý kto príde zapísal. Ale aspoň sme nemuseli tie skupinky sprevádzať po škole. Chvalabohu! To by ma už asi porazilo. Takže na druhej strane, som veľmi rada, že ma zaradili sem a nie inde, kde by som musela komunikovať s ľudmi viac ako len slovom "Zapísať! Všetci!" To by bolo na mňa už asi trochu priveľa.

Zajtra sa znova učíme normálne. Nechce sa mi, ale predstava, že aj zo zajtrajškom sú to len tri dni sa mi celkom pozdáva. Keďže štvrtok máme prax a v piatok prax len do desiatej!!! Trikrát hurá!!! a potom výchovný koncert a hajde domov. No a pondelok, utorok zase škola, v stredu vianočný program a o dvanástej hurá domov, užívať si prázdniny, rezne a varené víno. Presne na to som teraz dostala chuť. Ešte že sme upratali a napiekli minulý víkend, teraz už budeme mať pokoj. Vďakabohu za tento nápad.

Teším sa na vianoce...vlastne, skôr na tie prázdniny, čo si budem klamať. I keď nám hrozí, že si budeme nahrádzať prax, ale to už by bolo najmenej, to by mi veru tie vianoce nepokazilo. Lebo ja sa hlavne teším na to, ako sa konečne vyspím poriadne, vyhrám Simsov dosýtosti a budem s D koľko len budem chcieť (a koľko sa len bude dať). Len si nesmiem zabudnúť splniť niektoré povinnosti (písať SOČ, zaniesť K zemiakový šaláť a L poslať moju medovú roládu) a bude to super.