Na
úvod zrejme trochu otrepaná fráza z ešte otrepanejšej pesničky, ale hrá
sa to vždy a každý pozná slová naspämať, aspoň refrén lepšie ako
Gaudeamus... a možno je to aj pravda, možno je to naozaj vec, na ktorú
nezabudneme. Bohvie, to môžeme posúdiť asi až o pár rokov, kedy
vytiahneme DVDčka a pozrieme si to a zaspomíname na naše "mladé" roky.
No bude že to zábavy. Pre niekoho určite...minimálne pre naše deti.
Ináč
k tej našej ani nemám čo povedať, vadili sme sa ako psi, ak nie ešte
horšie. Ja ako organizátor som bola triezva aj napriek všetkému čo som
popila a navyše každú chvíľu nervózna, či všetko ide tak ako má, či sú
všetci tam kde majú byť a či všetko klape ako hodinky. Klapalo. Až na
pár drobností. Rodičia boli spokojní, profesorky pripité. Spolužiačkin
frajer opil môjho chlapa, ale napokon to prežil a zvládol všetko čo bolo
treba. Odchádzala som posledná, ako inak. Bolo treba ponosiť veci a
porobiť poriadky. Ale nakoniec sme šťastlivo o šiestej zaspali.
 |  |
Ožran
párty prišla až na druhý deň na sestrinej stužkovej. O pol jednej sa
rodičia všetkých (naozaj všetkých) neplnoletých poslušne zdvihli a
vycupitali zo sálu. A potom zavládla anarchia. A ja som sa opila tiež,
pretože mi bolo ľúto, že na svojej som sa nie. A opila som aj svojho
chlapa, ale len tak, aby bol opitý menej ako ja. Ale akosi sme to
zvládli, až na pár okamihov, kedy niesol do sály moju dochrámanú druhú
sestru, alebo sa bavil na wcku so segriným bývalým spolužiakom, alebo
tancoval, alebo sa bavil s tým a hentým a nakoniec pomáhal DJovi nosiť
jeho veci do auta... ale nakoniec sme sa našli a spoločne odcupitali
domov...
Čo dodať, prespali, prepili a
premilovali sme celý víkend. Veď o tom to bolo... Najbližšie nás čakajú
dozvuky a podľa množstva zvýšeného chľastu budú určite úspešné.
Nedeľa - 20. 11. 2011 alebo This weekend was too hard
Dozvuky, kto by túto chatovú akciu nepoznal a kto už len by ju po stužkovej vynechal...asi málokto..a naša trieda je samozrejme tým špeciálna, že sa na ňu vykašľalo asi šesť ľudí. Čo sa dá robiť. Ja som tiež prvú noc šla domov, ale potom som sa vrátila a tú druhú som si užila ako sa patrí, aj keď s minimom alkoholu v krvi, keďže som dnes ráno robila šoféra. Ani to mi však náladu nepokazilo. Možno až trochu dnes majiteľ, keď ako vždy prišiel a začal rátať poháre.. 4 nám chýbali, ale ešte stále sme neboli takí hrozní ako partia z jednej dediny... Vraj sme sa dokonca polepšili... tak to už je čo povedať asi starneme.
V škole nás stále všetci strašia maturitou,
učením a ja si akosi uvedomujem, že predsa len bude dačo pravdy na tých
ich slovách, pretože keď vidím, čo všetko vlastne ešte stále neviem a
čo všetko som zanedbala a čo sa mi všetko ešte treba učiť naviac na prijímačky, tak by som sa najradšej šla obesiť. Ale ja to budem musieť nejako zvládnuť, predsa sa len musím...a hlavne chcem dostať do tej Blavy, nech už odtiaľto vypadnem a začnem konečne úplne od začiatku. Plán mám... priam dokonalý, len aby vyšlo všetko tak ako má a pomaličky sa začal úspešne napĺňať.
Dnes som dokonca celkom uvedomele zrušila plán s bábätkom... Dosť sa o tom v poslednej dobe bavíme, dokonca sme odložili ochranu a dnes sme tak rozmýšľali, že by sme v tom mohli pokračovať...ale
potom som si uvedomila, že aj napriek tomu, že by to bolo fajn, neužili
by sme si to tak, ako neskôr... pretože ma napadlo, že keby som otehotnela teraz, strávila by som väčšinu toho obdobia so svojou matkou a so sebou a sestrou, obe nervné pred maturou... o ničom...a s ním by som bola tak málo ako doteraz... a to nechcem, keď už, tak nech sme pekne spolu, a nech si to užijeme...ak sa to vôbec tak dá povedať, obaja spolu...
Nikdy by ma nenapadlo, že JA raz budem riešiť takéto veci...ale akosi...je to tu a akosi sa tomu nebránim...ani sa nechcem...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára