Marec 2011, časť tretia

Utorok - 22. 3. 2011 alebo Pozitívne myslenie funguje!

Fúha. Tak dnešný deň, ktorý vyzeral spočiatku náročne ako už dlho nie sa mi napokon podarilo celkom zvládnuť. Vlastne, myslím, že som to zvládla celkom s prehľadom. A taktiež myslím, že i vďaka tomu pozitívnemu mysleniu. Nechcem tu teraz šíriť nejaké osvetové reči, ale proste, celý čas som myslela na to, že mi ten zub predsa len nevytrhne, že to dopadne dobre, že mi ho len vyvŕta a zaplombuje.

Podarilo sa. Klamal by som však, keby som povedala, že som nestresovala, trochu hej predtým ako som vošla do ambulancie, ale proste som si stále vtĺkala do hlavy, že to dopadne dobre. A dopadlo. Skutočne som tomu spočiatku nemohla uveriť, ale fungovalo to. Odišla som spolu so svojím zubom, ale vyhrážkou do budúcnosti. To ma však už neprekvapuje.

V škole to takisto dobre dopadlo našťastie. Na angline som nebola, keďže u zubára to trvalo celkom dlho (20minút v kresle je u neho skutočne dlho) a potom ešte cesta tam a späť. Takže som stihla len slovenčinu (za 2) a takisto nemčinu, z ktorej ma nevyvovala ale zato nám na zajtra prisľúbila odpoveď i písomku. No radosť žiť. Môžem teda povedať, že dnešný deň v škole dopadol celkom dobre.

Možno viac než dobre. Podarilo sa mi "pokecať" s profesorkou. Spočiatku som sa jej chcela spýtať len na štipko, ale akosi sme sa dostali k tomu, že sme prebrali situáciu, ktorá sa momentálne deje v našej triede a musím priznať, že mala pravdu ona, i ja, že vie priznať keď sa niečo deje. Že to aspoň z jej strany nie je tak, že by bola výsostne proti nám študentom a dávala za pravdu len kolegyniam. Že je ochotná vypočuť si obe strany. Je fajn to vedieť.

Poobede som si dokonca aj pospala (polhodinka sa zmenila na tri hodiny) a stratila tak cenné hodiny na učenie, ale s tým už nič nenarobím. Teraz ešte dorobiť projekt na chémiu, prečítať si dvakrát literatúru, nemčinu a to je vlastne asi tak všetko. Hneď potom však skočím do vane s nejakou knihou z Vianoc, ktorú už tak dlho odkladám. A potom ešte raz prečítať veci do školy a spať. Hurá do postele. Ani toho nie je tak vela ako sa zdá...len sa do toho pustiť...

P.S. Fakt na tom niečo bude. Odkedy si pravidelne do hlavy vtĺkam, že peniaze mám, mi už pribudlo 10€...tak ktovie...

 

Pondelok - 28. 3. 2011 alebo Unesené!

Preboha, čo to bol dnes za deň. Ráno sme šli za riaditeľkou, aby sme dostali povolenie zobrať na piatej hodine z hodiny všetkých učiteľov. Dostali sme a takisto i povolenie, vlámať sa do zborovne. Celý deň sme potom akosi prežili...ani neviem ako, ale v miernom strese. Napokon sme sa dočkali piatej hodiny a potom to začalo. Niektorí už vedeli, niektorí niečo tušili. Najprv trochu so strachom, ale napokon úspešne sme dostali všetkých profesorov do zborovne. (Samozrejme v štýle tých najkrutejších teroristov na svete a so zbraňou v ruke!)

Tam sme im potom predniesli báseň, prečítala som príhovor a bolo. Dali sme im po čokoláde. Riaditeľké plyšový kvet (aby jej dlhšie vydržal) a šli sme do triedy. Príhovor sa im páčil (našťastie). Snažila som sa ho urobiť tak, aby po jeho prečítaní všetky revali! Nestalo sa, ale bolo vidieť, že sa im páčil. Lepšie ako nič.

Na poslednej hodine som potom mala ešte čítať referát, preboha aké bolo moje potešenie, keď mi profesorka povedala, že si to už nadiktovali a že nemusím ísť. To ako z neba.

Zajtra ma čaká smrť! Teda nie. Povedala som si, že tam prídem. Vytiahnem si číslo tri (ani prvá, ale budem to mať skoro za sebou a potom pokoj), nejako to poviem a sadnem si. Prežijem to a hotovo. To je všetko čo mám zajtra naplánované. Samozrejme si to ešte prejdem. Ale... mne to proste stačí prežiť a to je všetko. Najviac ma desí to, že budem ďaleko od domu (to by mi vadilo najmenej) ale na buse s ostatnými, že nebudem mať možnosť vrátiť sa kedy ja chcem, že nebudem mať možnosť ujsť! Proste nič, budem tam ako uveznená. To ma momentálne desí najviac. Z obhajoby sa začnem stresovať tak 3 min pred ňou... našťastie.

Tak teraz do postele..a do sprchy... prečítať sočku, trochu z knihy a spať, keďže zajtra skoro vstávame...

Akosi mi v poslednej dobe všetko vychádza. Až na pár detailov...niečo na tom tajomstve bude. Preto viem, že zajtra si vytiahnem číslo tri, že to budem mať rýchlo za sebou. A hlavne, že vyhrám tie knihy od Martinusu :D