Marec 2011, časť prvá

Utorok - 1. 3. 2011 alebo Môj stratený medvedík...

Keď sa chce, všetko sa dá... Nejako sa o tom v poslednej dobe presviedčam na vlastne koži. Musím uznať, že za posledné dni som bola akosi mimo z toho všetkého čo sa okolo mňa dialo. Skôr som sa venovala písaniu poviedok, ktoré mi poskytujú akúsi formu útechy a úniku z reality, ktorá ma priveľmi trápi na to, aby som mala potrebu vypísať sa z nej. Aj tak to nie je niečo, na čo by som chcela byť nejak extra hrdá.

V prvom rade, sme absolvovali chatu, celkom vydarenú. Ja som sa však z nej vrátila ako iný človek, ktorý akosi pozabudol na to všetko úžasné čo má okolo seba a začala som sa správať ako nevďačné dieťa, ktoré niekde zbadalo krajšiu hračku. Tú starú som chcela zahodiť a hrať sa s novou. Chyba však nastala niekde tam, kde som si uvedomila, že porovnávať ľudí s hračkami je nehorázny omyl. Nikto si predsa nezaslúži, aby sa s ním jednalo ako s niečím, čo nemá city.

Musím uznať, že v tomto prípade som ale hľadela v prvom rade na city svoje, aj keď tie boli nestále a ovplyvnené a veľmi, ale veľmi neisté. Nakoniec to skončilo ...zhruba tak ako som si to ani v najhoršom sne nepredstavovala. Obe hračky som stratila. Nechala som svojho medvedíka pri chodníku. Samého, v snehu, daždi, zime. Napospas samote a neistote...

V posledných dňoch, keď je vonku tak krásne a všetci vzdychajú nad prichádzajúcou jarou ja hľadám ten chodníček, pri ktorom leží môj obľúbený medvedík a mám pocit, že som ho našla. Ležal tam. Nie však zahrabaný v lístí, nudný a otrhaný, pretože taký sa mi zdal, keď som ho odhodila. Sedel tam, poctivo čakal, najmilši a najlepší spoločník na život. A ja sa potichu prikrádam. Najradšej by som však k nemu prišla, schamtla ho do náruče a povedala "Neboj, všetko bude ako predtým, ba dokonca lepšie ako predtým a ja Ťa budem naveky ľúbiť." Uvedomujem si však, že to nejde. Že na to musím ísť pomaly a že musím byť opatrná a nevyplašiť ho a hlavne, dať mu toľko lásky, koľko som schopná a dokázať mu, že tak ako som ja znova objavila jeho výnimočnosť a uvedomila si jeho dokonalosť, som aj ja znova hodna jeho dôvery a lásky...

 

Streda - 9. 3. 2001 alebo Druhé miesto

Nebola som nervózna..aspoň včera nie, ba dokonca ani ráno a vlastne som nebola veľmi nervózna ani polovicu dňa. Keďže som zistila, že idem znova! ako posledná prezentujúca. Ach ako som závidela tomu chalanovi, čo to mal za sebou ako prvý. Jediné plus bolo, že sme to všetko stihli pred obedom. Môj plán, prežiť "TO" a až potom ísť v Kľude na obed teda vyšiel.

Tak som strávila dopoludnie sedením na nepohodlnej stoličke, počúvaním prác, ktoré boli pre mňa totálne nezaujímavé a niekedy som dokonca pochybovala o tom, či majú nejaký význam. Samozrejme nechcem nikoho odsudzovať, ale počúvať o jeleňoch, motýľoch a stromoch alebo o orezávaní stromkov vo vlastnej záhrade... načo je to dobré? Akurát tak na unudenie poslucháčov k smrti.

Jediné čo nevyšlo bol zubár, ale s tým si veľkú hlavu nerobím, skôr s tým, že tam mám ísť utorok ráno a potom utekať na prax. A takisto celkom vyšlo to stretnuie ohľadom roboty. I keď ktovie, vyzeralo to tak nejako príliš dobre, aby som verila tomu, že to môže byť pravda a nejako tomu neviem uveriť. Takisto tomu, že to nie je len ďaľšia z tých pyramídových hier, ktoré svet v dnešnej dobe ovládajú. Zajtra sa o tom ešte poradím s D a N a potom sa uvidí. Každopádne v piatok máme ďalšie "stretko" a potom sa už hádam budem vedieť definitívne rozhodnúť.

A konečne uvidím znova môjho medvedíka, jelikož som ho bola naposledy pozreť v pondelok, kedy sme aj oslavovali jeho meniny. V utorok som sa potom pripravovala na soč a dnes sa mi tiež nedalo. Statočne som ho však navštívila aj v chorobe a tak dúfam, že mi to zajtra on pre zmenu oplatí a príde mi navariť čaj a prikryť ma dekou. A, že neodmietnem ani prípadné vyhrievanie deky...

Dnes už len ožehliť uniformu, tak aby bola na zajtra dokonalá a potom nájsť nejakú pesničku, podľa ktorej by sme zajtra ráno urobili deťúrencom rozcvičku. Sme totiž teraz v detských jasliach. Ja osobne s N a M mám na starosti detičky od roka do dvoch a verte, že sú zlaté a také roztomilé. I keď priznávam, že najviac sa pri nich vyhráme my, ale tak radosť. Vlastne je jedno aká rozcvička to bude, keďže tie babule namiesto toho, aby cvičili nás majú za svetovú senzáciu a namiesto cvičenia na nás len pozerajú. Tak hádam zajtra budeme mať väčší uspech.

 

Streda - 16. 3. 2011 alebo A tak sa liečim..

Nič sa mi nechce. No skutočne. V pondelok ráno sa mi nechcelo vstať, tak som sa pobrala radšej k doktorke. Predsa len to bola lepšia voľba ako sedieť v škole a smrkať. Dobre som urobila, povedali, že mám angínu a nechala ma týždeň doma na antibiotikách, aby som sa preliečila. A budiš. Tento polrok som ešte na maródke nebola, tak myslím, že si zaslúžim týždňové prázdniny. A ani nebudem musieť veľa dobiehať, keďže maturanti maturovali a my sme mali zmenený rozvrh. Chcela som ísť aspoň na prax, ale...na to som príliš spohodlnela.

Od pondelka sťahujem a sledujem. Gilmorky a chytili ma Trucky na lede, ktoré sú neskutočné a už mám celú prvú sériu. Dnes som už pozrela tri časti a do toho sem tam kuknem Kosti v telke a premýšľam nad tým, že už som sa dlho nehýbala a mohla by som začať, keď už mám dutiny ako tak priechodné. Takisto s učením...to zrejme začnem aj hneď teraz, predsa len písať poznámky si môžem hocikedy a teraz aj tak len so sestrou sedíme a pozeráme film. A ja si potom pozriem ešte autíčka, aby som uspokojila svoju dnešnú túžbu.

A takisto sa mi podarilo napísať niekoľko článkov sem. Niektoré som zverejnila a niektoré pekne čakajú v rozpísaných, kým príde ich čas. A zatiaľ budem ja sedieť a pozerať ďaľšie časti a písať a písať a písať, až kým mi z toho nepreskočí. A takisto sa začať konečne poriadne učiť, aby som sa dostala na tú výšku kam chcem a aby sa mi podarilo zmaturovať. To je základ...pre splnenie jedného z mojich snov.

Ináč aj T tento rok maturoval...konečne. Ostáva nám len dúfať, že aj úspešne. Inák by to jeho mamka neprežila. Ale myslím, že on to "dá". Včera dokonca test stihol napísať skôr a prísť ma pozrieť a zajtra príde tiež, ale už dnes má po písomných, len to bol poobede zapiť so spolužiakmi. Ale keď som ho videla, ani by som nepovedala, že maturuje, iba podľa obleku. Bol totiž dokonale kľudný, i keď ktovie, čo sa odohrávalo v jeho vnútri. To len ja som asi taký stressman :D