Marec 2011, časť druhá

Štvrtok - 17. 3. 2011 alebo Pozor!

Vstala som vzhľadom na predchádzajúce dni aj celkom neskoro. Ale zato priam srším hyperaktivitou! Chytro chytro. Chcem stihnúť poskackať s dvd na Zumbu, potom si dať sprchu a niečo zjesť. A popri tom stiahnuť druhú sériu IRT a fo toho ešte tie ďaľšie veci, ktoré sťahujem a potom chytro upratať, povešať prádlo a dať prať ďalšie a vyvetrať, upratať si izbu, napísať aspoň tri strany poznámok, skákať na švihadle...

Jedna radosť takýto plán, som zvedavá koľko toho napokon aj skutočne urobím, keďže tá hyperaktivita bohužiaľ zasiahla iba moju hlavu a nie moje telo, ktoré tu lenivo sedí a protestuje pri každom pokuse o pohyb. Nieže by ma bolelo, to som len tak zlenivela. Ale ja sa prekonám. Skutočne...budem sa teda musieť prekonať, minimálne k tej sprche a k uprataniu. Inak to nevidím. Ale vlastne, asi to urobím tak, že keď neurobím nič, čo sa mi nechce tak si za trest nepustím trucky a bude! Hotovo. Forma trestu a odmeny na mňa hádam bude platiť, i keď na seba budem musieť dozerať sama. Nič iné mi neostáva.

Oukej, je čas! Idem sa obliecť, otvoriť okno, povešať prádlo, dať prať nové a ..uvidím no do čoho sa mi potom bude chcieť.

 

Piatok - 18. 3. 2010 alebo Víkend je tu

Stihla som skákať na švihadle, točiť sa na tom diabolskom kruhu a polhodinu Zumby. Popri tom som upratala obývačku a kuchyňu a stiahla 5 častí seriálov. A najedla sa. Zistila som, že sójovú sladkú omáčku mám radšej ako obyčajnú sójovú. A držím sa a od rána som nepozerala trucky. Zato ale pozerám Kosti (tú časť, ktorú som síce videla už minulú noc, ale ja predsa nikdy nemám dosť, tak čo sa budem). Teraz ešte vysať, umyť dlážku a potom huráááá. Čaká ma najobľúbenejšia časť týždňa a to vaňa a EVA a polhodina absolútneho kľudu.

Hneď potom fén, vlasy, make-up, pobaliť sa a po dlhej dobe ma konečne čaká víkend s mojím mackom. Keďže tie víkendy predtým nám pokazili moje rodinné aktivity a potom jeho choroba, neskôr moje dni a moja choroba. Tak teraz, keď sme zdraví a voľní sa tešíme na spoločne strávené tri dni. Snáď sa nič nepokazí. Nesmie sa. Pretože po včerajšku (kedy sme boli konečne spolu) som zamilovaná a nedočkavá. A nedokážem ho prestať pusinkovať a usmievať sa na neho. Neviem, či mi zase šiblo, ale čo je to...ale prekvapivo mi to vôbec nevadí.

Po mesiaci som sa prekonala a začala znova prať a takisto som konečne upratala svoju izbu, takže konečne sa dostanem do postele bez toho, aby som musela popreskakovať kopu vecí a daľšiu kopu odhrnúť. Je tam síce ešte pár vecí, ktoré treba doladiť, ale to predsa počká. Je víkend a ja nemienim nijak extra namáhavo pracovať. Jediné čo chcem robiť je ležať, pozerať seriály, písať si poznámky a učiť sa. Nič viac. Žiadne upratovanie. Maximálne si ožehlím plášť a uniformu.

Tak hor sa dokončiť upratovanie, dopozerať Kosti, a do tej sľúbenej vane. (Tie Kosti chcem znovu dopozerať, aj keď viem ako sa skončia, ale Angela a Hodgins sa uzmieria a znova dajú dokopy a dokonca sa vezmú. Taký koniec si predsa nemôžem nechať ujsť, to by bol zločin.) Au revoir.

 

Pondelok - 21. 3. 2011 alebo To už je Piatok?

Tak nejako si po dnešku pripadám. Stihla som toho celkom dosť a zároveň ani moc nie... ale po tom všetkom, čo sa dialo v škole, po všetkých tých nových informáciách si pripadám, akoby som mala za sebou už celý týždeň a nie len jeden deň. Ale s tým už asi nič nenarobím. Po týždni doma som sa totiž podozvedala toľko noviniek, koľko som nečakala ani náhodou, a verte, že nie sú veľmi pozitívne (ako sa to vezme), čiže nás v škole ohľadom našej triedy a jej chovania čakajú ešte krušné chvíle. Mňa osobne hneď zajtra.

V prvom rade musím vstať ráno o trištvrtehodinu skôr ako som zvyknutá, aby som si mohla vydrhnúť tesáky a šup ho k zubárovi (ešte sa nebojím, asi mi to nejako celé nedochádza, ale zajtra ráno to nepochybne prepukne na plno a ja namiesto toho, aby som sa učila, sa budem v čakárni umárať hrôzostrašnými predstavami), bohvie čo mi bude robiť, ale ten zub prestal bolieť, takže by mi ho nemusel vytrhnúť, ale pekne nechať na svojom mieste.

Hneď potom šup šup do školy, ako inak, už nemôžem vymeškať ani hodinu. Tam ma čaká ZOA a skúška môjho plášťa a ja Vám prisahám, že som ho oprala a dnes polhodinu žehlila, kým nebol ako zo škatuľky (ale verím, že cestou do školy sa zmení späť do pôvodného stavu, v akom som ho našla na skrinke v škole), tak uvidíme, či mi zase povie, že ten plášť už dlho doma nebol. Nech si ma len nepraje!!!

Potom slovina, vraj bude skúšať, to som zvedavá, neostáva mi nič iné, len si to ešte pár krát prečítať a dúfať, že ak dostanem zlú známku, opravím ju v stredu písomkou. A nakoniec najhoršia nočná mora a tou je sloh z nemčiny. Teda, nie je ho písanie, ale odpoveď. Mali sme si svojho času napísať niečo na tému moja vysnívaná dovolenka a teraz sa to máme naučiť naspamäť a predniesť. Teda, nie teraz, mali sme sa to učiť už pred mesiacom, lenže najprv som to odložila, potom dala žolíka a naposledy bola doma. Takže ak zajtra nepôjdem, tak už asi nikdy.

Jediné plus, že som sa nemusela učiť na anglinu. Keďže ju máme prvé dve hodiny a tie ja plánujem stráviť u zubára a tú druhú presunom domov a do školy, to už ale dúfam, bude druhá hodina v plnom prúde. (Modlím sa, aby som u zubára nebola dlho, pretože to by neznamenalo nič dobré pre môj chrup a môj prah bolesti by bol nepochybne veľmi namáhaný a o to nestojím ani v najmenšom!). Druhé plus dnešného dňa bolo pár hodín s mackom, ktorý prišiel ako hrdina na bielom koni a zachránil ma pred učením a nudou a spánkom a dovolil mi stráviť v jeho prítomnosti pár úžasných hodín.

Neviem sa dočkať kedy ho znovu uvidím...P.S. Dnes by to bolo 26 mesiacov...