Máj 2011

Nedeľa - 15. 5. 2011 alebo Tak málo času...

Ako to letí... nie beží, ale priam letí. Čo nevidieť budeme mať uzavreté známky a začne sa mesiac, počas ktorého budeme deň čo deň praxovať v nemocnici. Neviem, či sa mám tešiť.. ale vlastne hej, teším sa, ale samozrejme, že sa aj obávam do istej miery. Ale myslím, že to zvládneme, ovšem dosť bude záležať na tom, koho dostanem do skupiny, ale nejako tým preplávame a bude dobre.

Do toho sme si vytvorili skupinku s názvom NAŠE leto a hľadáme a píšeme a zháňame a hlavne sa modlíme, aby nám to asi všetko vyšlo, aby sme to leto strávili spolu ale hlavne aj nejako užitočne... Dúfam, že nám to vyjde. Keby áno, tak by som bola neskutočne šťastná.. ako blcha. V utorok je prvý dôležitý okamih a ja sa vyberiem zrejme do BA :D len musím splašiť ospravedlnenku a najlepšie by bolo, keby som aj niekoho, kto by išiel so mnou, predsa len... nebudem tam blúdiť, i keď ktovie.

Do toho všetkého žijem... a viac sa venujem ľudom, na ktorých som akosi zabúdala v poslednej dobe. Ale neľutujem to. Skoro nič z toho čo sa stalo. Nájde sa možno pár okamihov, ale tie zásadné rozhodnutia, ktoré som urobila neľutujem. Učím sa žiť tento nový život tak naplno ako sa len dá a prekvapivo mi to celkom ide... Hlavne sa mi otvorilo neskutočné množstvo nových možností a príležitostí...

Držím si palce, aby NÁM to vyšlo, aby to leto bolo nezabudnuteľné...

 

Pondelok - 16. 5. 2011 alebo Prvá tohtoročná zmrzlina...

Stačilo len prísť do školy, pobudnúť tam pár minút a moja pôvodná nálada, ktorú som nadobudla v spánku, vďaka totálne otrasnému snu, pri ktorom som revala ako malé dieťa, bola fuč. Chvala bohu... aj tak ma však ten sen mierne desil a strašil...a straší doteraz a tak som v dobre vôli napísala jeho aktérovi milú smsku, za čo som bola sfúknutá, aby som si nerobila srandu. Holt, predmetný človek nie je zvyknutý na podobné "milé vyznania", ani keby som mu povedala, čo sa mi snívalo, tak by to nepochopil. Ale ja som rada, že ho mám, aj keď je taký, aký je.

Ináč som zvládla odprezentovať chémiu, na ktorú som už čakala ako na ukrižovanie (neskutočne dlho a v neskutočnom strese) ale napokon som bola proste najlepšia... Tak najlepšia nie, ale určite som patrila medzi tie lepšie prezentácie...svojím spôsobom. Pol dňa som po pri tom strávila na notebooku a spolu s Val sme hľadali niečo, čo by nám pomohlo posunúť sa ďalej v NAŠEJ veci a NAŠOM lete... každopádne... minimálne moja sestra so mnou ide na milión percent. A ja už asi takisto...

Rozhodla som sa, že do tej Bratislavy zajtra pôjdem...sama... Krtko ma príde počkať na stanicu a pomôže mi, vzhľadom na to, že ja som predsa len ustráchaná dievčina z malého mesta, ktorá sa dokáže stratiť na počkanie. Ale tentoraz sa nedám. Vlak mi ide o šiestej, potom hneď spoj, ktorý končí nedaľeko miesta prvého pohovoru a potom sa nejako prepraviť na druhé miesto určenia. To už bude trochu problematické, ale verím, že s mojím šarmom a vytlačenou mapkou to hravo zvládnem.

 

Sobota - 21. 5. 2011 alebo Taký menší výlet

Vzhľadom na to, že potrebujeme ...teda matka si vymyslela, že chce novú podlahu a novú kuchyňu a nový obklad, dostala som za úlohu, dostať nás aj s autom do Žiliny, kde sme chceli počkať otca a pozrieť niečo v Mercury alebo v Baumaxe... To by sme však neboli ženy, aby sme voľný čas nevyužili niečím zmysluplným, ako prezeraním mesta. Tak Vám spomeniem tie naj:

Mirage, neviem čo to tam je, či obchodný dom, či centrum alebo čo, ale je to krásne. Priesvitná podlaha, fontány, priestvitné schody, úžasná čokoládovňa, výborná kačka, latte veľkosti XXL a vinea s korálkou! McDonald a HappySisterMeal a hlavne kopa obchodov, ktoré sú také drahé, že už len pri vstupe do nich mi prišlo zle, keď som zahliadla cenovky, ale keď človek nemá čo robiť a chce zabiť čas, je to vskutku neskutočný zážitok.

Sushi, dokonalé, úžasné, vynikajúce. Dali sme si tanier s lososom, ktorý bol dokonalý a skvelé bolo aj predjedlo - maslová ryba a všetkému korunoval zákusok v podobe ryžových koláčikov Moshi s plnkou a jahodami. Bože...neskutočný zážitok. Aspoň pre mňa. Mama nebola bohvieako nadšená, ale ja som bola unesená. Všetko bolo úžasné a už sa teraz neviem dočkať Blavy a daľších rybacích príbehov.

Aupark... tam ma zabili, kukám na obchode so spodným prádlom, kde by človek predpokladal, že budú mať prádlo pre všetkých, že majú akciu na podprsenky, všetky za 5€. Tak som vošla, hľadám a hľadám, nikde nejaká väčšia. Tak sa pýtam predavačky, aké majú najväčšie číslo a ona, že E (5tky), tak nech mi ich reku ukáže. A aj ukázala, ale tá veľkosť vyzerala tak, že by bola malá aj mojej sestre (má C). Tak som len povedala: "Toto sú päťky?" pozrela na svoje kozy a odišla. Čo sa budem.

Mercury, kupovali sme podlahu, otec diktoval rozmery a matka sa pýta: "Povedal si, že 50 metrov? Povedal si, že si inteligetný?" A my so sestrou mŕtve :D