Jún, Júl, August 2011

Sobota - 25. 6. 2011 alebo Úžasný večer (Prvý)

Šli sme dve. Ani sme nikoho nasilu nevolali, a tých, ktorí s nami nešli sme neprehovárali ale proste sme sa s tým zmierili. Dá sa predsa zabaviť aj vo dvojici. Cesta začala v Bille pri regáli s vínami, keď sme hľadali také, ktoré by sa dalo otvoriť odšrobovaním vrchnáčika. Misia neúspešná. Kúpili sme obyčajné, vybrali sa hľadať vhodné miesto na vypitie a popri tom aj niečo, čo by sme mohli využiť ako otvarák. KONÁR! Malý a tvrdý ležal v strede chodníka. Tak sme ho reku zodvihli a zobrali so sebou. Po pár minútach sa nám fľašu podarilo otvoriť a už sme pili. Striedavo víno a energy. Ten nesmel chýbať. Do toho sme sa smiali na partii chalanov, ktorí sedeli obďaleč, taksito s rovnakým cieľom, aký sme mali my. Chytro vypiť a ísť. Jeden z nich zrazu prišiel k nám, či nemáme oheň "Poďte k nám aj my chlasceme" dodal ešte na záver. Nešli sme. Bohvie prečo. Radšej sme dopili posledné hlty vína (celú fľašu sme vypili v takmer rekordnom čase!) a šli do mesta.

Prvá kapela Heľenine oči a naše dve pesničky, ktoré sme poznali. Keď odohrali jednu, išli sme na víno, že reku keď ostatné nepoznáme, čo budeme. Lenže kým sme vyšli z davu, začali hrať tú druhú a poslednú, pri ktorej bola šanca na spievanie (ak sa to vrieskanie dalo nazvať spevom). Tak sme sa nesrali a zatrsali aj mimo davu a na pohľady ostatných sme kašľali. No a potom sme dali ešte pár pohárov vína. Prešli po meste, postretali kamošov a našli si vhodné miesto blízko pri pódiu. Ploštín Punk mohol začať.

Vydržali sme celý koncert. Skákali sme, tancovali, kričali, objímali a spoznávali. Niečo neskutočné. Chcem zopakovať! Potom sme stretli Krtka, počkali na polnoc (pretože niekto má limitovaný výber z bankomatu!!!) a šli cestou pokračujúc do 66. Neskôr zase prejsť všetky bary v meste (2!) pričom v jednom bolo plno a nuda a v druhom to vyzeralo ako v cukrárni. Zvyšné boli zavreté. No úžas. Jedným dychom bolo rozhodnuté, že to všetko musíme dohnať v lete v Blave.

 

Piatok - 15. 7. 2011 alebo Tak narýchlo

Nestíham písať... stíham žiť, naplno. Pijem, tancujem, milujem, smejem sa, spím, nespím, fajčím, nefajčím.

Nestíham čítať knihy, pozerať filmy ani hrať hry, pomaly nestíham ani byť na nete.

Som s mojou najlepšou priateľkou, zažívame niečo úžasné, čo sme nikdy nezažili a čo sa už nikdy nezopakuje, pretože všetko sa deje len raz...

Ľúbim HO, pretože ma vzal na prechádzku popri Dunaji, pretože mi ukázal nočnú Bratislavu z hradu, pretože ma tak krásne objíma a keď sľúbi, že zavolá, tak zavolá VŽDY. Pretože ma nechá zaspávať v jeho náručí a v noci mi dáva pusinky, pretože má TEN pásik. Pretože sa mi páči CELÝ aký je...môj...

 

Utorok - 30. 8. 2011 alebo Koniec leta sa nenávratne blíži

Akoby od prvého júla ubehlo sotva pár dní. Spočiatku dni ubiehali celkom pekným tempom, ale čím viac sa začal blížiť august, akoby sa tempo ich striedania stupňovalo. Ani sa nenazdám a budem znova sedieť v mojej školskej lavici a tráviť nudné hodiny písaním smsiek a spaním. Aj keď by som nemala, keďže tento rok bude tým posledným...alebo by ním aspoň mal byť...

Aspoň, že tie prázdniny stáli za to. Našla som lásku, spoznala nových ľudí a "spoznala" aj tých starých, bohužiaľ nie z tej dobrej stránky. Ale tak to už v živote asi chodí, že nie každý koho poznáme, stojí za to. Ale nevadí, nemôže byť predsa všetko úžasné. Vždy sa to musí nejako vzájomne kompenzovať.

Posledné dva týždne som strávila s NÍM, najprv sme boli u nás doma a potom u neho. Toto je prvé dlhšie odlúčenie... od Nedele... takže vlastne ani nie je také dlhé, vzhľadom na to, že zajtra príde. A dúfam, že to budú najkrajšie posledné dni. Pretože potom je osud našich budúcich stretnutí niekde vo hviezdach. Ale povedali sme si, že to zvládneme...Spolu...