Január 2011, časť tretia

Pondelok - 17. 1. 2011 alebo Krátky príbeh o zube a strachu

Och bože, dnes v škole to vyzeralo spočiatku neskutočne otrasne, ale napokon sa to tam akosi dalo prežiť. Opravila som si jednu známku, zvyšné sa uvidia v nasledujúcich dvoch dňoch. Keby som však dneska nedostala do seba ibalgin - ks 2, neviem ako by som to prežila, keďže ma neskutočne bolí zub. Najhoršie na tom je, že ani neviem poriadne ktorý.

Všetci ma posielali k zubárovi a ja už vydesená, lebo som si myslela, že to je ten čo minule, že mi ho vytrhnú som robila paniku a poobede, keď prišiel D aj som si porevala od strachu. No neskutočne som sa bála toho trhania, alebo čohokoľvek neznámeho čo ma možno čakalo. Nejako som sa však nakoniec dokopala k tomu, aby som šla na pohotovosť a tak som naložila otecka, kartičku a seba a šup ho.

Nečakala som ani veľmi dlho, čo sa nestáva často v našich svetových končinách. A keď som si tam sadla, povedala som, že ma bolí zub. Keď som jej nevedela presne povedať ktorý, tak vzala tie svoje nástroje a klepkala, búchala, ťahala a bolesť nikde. Tak neviem, ani ona nevedela. Povedala, že to mám zrejme prievan a že si to mám nahrievať.

Amen tma! Aká som ja bola šťastná. Pretože som sa naivne akosi upokojila s predstavou prievanu. Keď tu však teraz sedím a zisťujem, že mi už nezabral Valetol ani druhý ibalgin a bolesť sa pomaly stáva neskutočne neznesiteľnou, mám pocit, že to nebude len prievan a že predsa len toho zubára v stredu navštívim. Čiže ma znova čaká to čakanie, neistota a strach, neskutočný strach, ktorý mám, keď neviem, či mi bude robiť.

Dalo by sa povedať, že mám strach z bolesti, ale nemyslím, že je to úplne tak, pretože mne nevadí že ma bolí čokoľvek, kým som doma alebo skoro hocikde. Už by mi to ale vadilo, keby som sedela v tom zubárskom kresle a on by mi vŕtal a mňa by to bolelo a ja by som nemohla odísť, ani nič robiť len tam trpieť. Toho sa desím. Desím sa toho trhania, nie preto, že keď prestane pôsobiť anestéza, že to bude bolieť. Bojím sa toho výkonu.

Vidím to na niekoľko nočných môr...
 
Streda - 19. 1. 2011 alebo Krátky príbeh o zube pokračuje

Ono to už vlastne nie je len jeden zub, ale je ich viac, čo ma neskutočne serie, keďže ma potom bolí polka hlavy vrátane spánkov a líca a neviem čoho ešte všetkého možného. Ale pekne po poriadku. Ráno som sa zobudila (okrem toho že som sa v noci budila na bolesť) a zistila som, že si cítim už len jeden zub, ktorý bolí a že presne ten ma bolí aj keď si naň len poklopem. No tak hurá radosť, hneď som písala otcovi, že pôjdeme teda k zubárovi poobede.

Naivne som si myslela, že mi to vydrží, ja tam prídem, povŕta a bude pokoj. Nie nie, to by som nebola ja. Cez deň ma zub prestal bolieť, a keď som prišla k zubárovi už ma nebolelo nič...teda skoro. Klopal, búchal, nič. Tak mi nakoniec nič nerobil, len mi kázal prísť v sobotu doobedu, že mi spraví RTG a potom sa uvidí. Čiže to už vidím. Nevadí mi, že budem trpieť až do soboty. Vadí mi, že sa až do soboty budem znova báť a revať od strachu a nerváčiť. To jediné mi vadí.

Pretože, ja viem, že to nakoniec bude tá 27 a on mi ju nakoniec vytrhne a to ja nervovo neprežijem a zrútim sa mu tam v kresle. Alebo ešte horšie 28 lebo je totálne maličká a neviem ako by ju chytil tymi kliešťami. Alebo mi nemusí zabrať anestéza, alebo čo keď si vezme zlé kliešte a zlomí sa mu a potom to bude musieť vyberať na viackrát. Alebo mi anestéza prestane pôsobiť, alebo mi ju vôbec nedá!! Mám vymyslených niekoľko katastrofických scenárov, ktoré sa môžu odohrať a každý z nich spôsobí, že nebudem spať ďalšie tri noci, akoby mi nestačilo, že si nemôžem dať tabletku (musím odsledovať tú bolesť) a to musím ráno vstať na prax.

Ináč ešte nemám urobené poznámky, nemám ožehlenú uniformu a na SOC som toho dnes znova napísala len málo, aj to vďaka bolesti netuším, či to vôbec dáva zmysel, pretože mama keď to videla, len mávla rukou, že sa na to pozrie cez víkend. No tak ďakujem pekne. Učiteľke to zajtra odovzdám, že nech sa sama trepe do školy, že ja musím k zubárovi (nemusím, ale to ona nevie), že nech ma láskavo neserie, lebo mňa bolia zuby.

Ináč sú to posledné dni na Doliečku a potom ideme na gynekologicko-pôrodnícke. Hádam to tam bude lepšie a aspoň si na 3 týždne oddýchneme od tej protivy a nebudeme musieť neustále znášať jej výkyvy nálad, ktoré nás všetkých na praxi privádzajú do šialenstva, zúfalstva a zúrivosti. Len nech má zajtra dobrú náladu, lebo inak ma porazí. Dobre...idem spať, lebo ináč zajtra nevstanem a to by bola katastrofa. I keď najradšej by som tam naozaj nešla a spala doma s bolesťou.

Ale ja prídem domov a budem spať a spať a nič iné. Tak!
 
Pondelok - 24. 1. 2011 alebo O jedenásť mesiacov sú tu Vianoce

Preboha, ako ten čas letí. Ako by to bolo len včera, keď sme oslavovali Vianoce, zdobili stromček. O tejto hodine som tak pred mesiacom mala už za sebou večeru i rozbaľovanie darčekov. Čarovné. Dnes sedím na tej istej pohovke avšak oblečená menej slávnostne. Takisto však hľadím do notebooku a rozmýšľam, či si neísť ľahnúť.

Dnes sme v škole presvedčili profesorku, hádam prvý krát v dejinách, aby sme mali hodinu cez obednú prestávku (nikdy to nerobí, pretože pre ňu je obed životne dôležitý) a tým pádom sme skončili o hodinu skôr. Tak som len utekala domov a hopla na Zumbu tak na polhodinu no a potom šup variť obed, alebo aspoň niečo čo by sa na obed podobalo a potom stráviť popoludnie s D.

Po tom čo sme sa včera nepekne povadili sme si ten dnešok vedeli patrične vážiť. Podarilo sa nám nepovadiť sa a rozlúčiť sa v mieri, pretože to sa takisto nestáva často. (neviem prečo asi sme vždy deprimovaní tým, že sa máme rozlúčiť, že v snahe zabrániť ľútosti sa dovadíme a radšej sa budeme vadiť ako by sme mali za sebou plakať.)

Potom som si vzala tabletku od bolesti toho prekliateho zubu a od únavy a bolesti zaspala pri rozpísanej správe na ICQ s D a pri Zumbe, ktorú som si pustila aby som vedela, čo ma čaká. A tak som namiesto toho, aby som robila prezentáciu na SOC (ktorú som už mimochodom kompletnú odovzdala) a učila sa, som pekne až do desiatej spala.

A keď som sa hneď potom chystala znovu do postele môj plán mi prekazili Kosti (ktoré sú čím ďalej tým viac vtipnejšie) a teraz som si pustila ešte aj Pokrvných bratov, ktorý som konečne našla v originálnom jazyku!!!A že som sa veru nahľadala riadne, kým sa mi to podarilo nájsť. Pretože nemám šajnu, prečo to na slovenských warez fórach bolo vždy len nadabované. No otras. Takže teraz si to celá vo vytržení idem aspoň trochu pustiť.

Zajtra bude (dúfam) super deň. V škole je porada a tak sa učíme len do pol dvanástej. No radosť žiť :) a potom už len pár dní a je vysvedčenie a polročné prázdniny a potom jarné. No radosť žiť.
 
Pondelok - 31. 1. 2011 alebo To iba blázon..

V Pondelok ráno vstáva skoro... cez prázdniny. Posledný deň predĺženého víkendu, kedy som mohla ostať dlhšie v posteli a nahradiť si ten skurvený spánkový deficit. Nepodarilo sa. O pol ôsmej šup šup obliecť, umyť a poďho k zubárovi, kde som čakala hodinu a nakoniec som odtiaľ za 5 minút vypadla. Vážne..neklamem, jedine čo mi dorobil tú vložku. Ale aj tak mi povedal, aby som sa netešila, že keď prestal bolieť, ešte neznamená, že sme vyhrali. Takto ma potešiť. Čo viac si môžem priať.

A poobede to už nedoženiem. Budem sedieť pri ntb, napíšem tú vydrbanú žiadosť o náhradu praxe. Ak sa dokopem tak možno aj poznámky do školy. A možno neurobím vôbec nič a pôjdem si ľahnúť...ale to by som nebola ja. Celý deň preflákam a potom to budem ľutovať, tak ako teraz. Ale tú žiadosť napísať musím, aj vytlačiť...určite.

Nedesí ma predstava nahrádzania si praxe. Desí ma predstava toho, že tam budem po istej dobe sama. Nejako nás totiž obdrbkali s hodinami a my sme si vymeškali, tak aby nám to pekne pasovalo, avšak sme netušili, že v škole nám to rozrátajú pekne na polrok. No otras. Takže keď som si dnes v diáriku písala dni, ktoré mi ostávajú do jarných prázdnin a narátala som ich 9 tešila som sa len do chvíle, kedy som si spomenula, že niekto vravel, že sa cez tie prázdniny bude nahrádzať prax. Skutočne úžasné. Ako keby som si sama nevedela pripraviť na voľné dni nejaký program. Ale čo už, za chyby sa platí a tu to platí dvojnásobne.

Idem si urobiť zemiakovú kašu a mleté mäso...